Vyše 200 schodov. A človek, ktorý mi ukázal, čo znamená odhodlanie.
Rozpráva Dani
Na tento výlet k vodopádu El Limón nikdy nezabudnem.
Nie kvôli vodopádu. Hoci je nádherný.
Ale kvôli jednému človeku, ktorý tam bol so mnou.
Na El Limón sa chodí pešo alebo na koňoch. V ten deň bol medzi mojimi klientmi aj muž, ktorý nemal funkčné nohy.
K vodopádu sme sa vybrali na koňoch.
Lenže keď prídeš na miesto, čaká ťa ešte jedna časť cesty.
Vyše 200 schodov dole k vodopádu.
A potom, samozrejme, zase hore.
Miestni Dominikánci mu chceli pomôcť.
On však pomoc odmietol.
Rozhodol sa, že to zvládne sám.
A tak začal schádzať.
Po rukách.
Schod za schodom.
Až úplne dole.
Prišiel k vodopádu, okúpal sa pod ním a potom sa tou istou cestou vydal späť.
Opäť po vlastných rukách.
Bez toho, aby ho niekto musel niesť.
Vieš, čo mi z toho zostalo v pamäti najviac?
Nie samotných 200 schodov.
Ale reakcia miestnych Dominikáncov.
Keď videli, čo dokázal, dávali si pred ním dole šiltovky.
Na znak rešpektu.
Neboli potrebné veľké slová.
Stačilo to gesto.
A ja som si vtedy znovu uvedomil jednu vec.
Nikdy nesúď človeka podľa toho, čo na prvý pohľad vidíš.
Pretože často vôbec netušíš, čo všetko v sebe má.
Na El Limón chodím s ľuďmi kvôli nádhernej prírode.
Ale v ten deň som si odtiaľ odniesol najmä obrovský rešpekt k jednému človeku.
