Klienti mi priniesli strúhadlo na čalamádu. A vôbec som to nečakal.
Rozpráva Dani
Žijem v Dominikánskej republike už roky.
A hoci mám rád miestnu kuchyňu, niekedy dostanem chuť aj na niečo naše.
Napríklad na čalamádu.
Raz som si ju pripravoval a krájal som kapustu obyčajným nožom.
Boli pri tom aj moji klienti zo Slovenska.
Videli, ako sa s tou kapustou trápim.
Ale nič nepovedali.
Výlet sa skončil, rozlúčili sme sa a život išiel ďalej.
O nejaký čas sa však tí istí ľudia vrátili do Dominikánskej republiky.
A priniesli mi darček.
Strúhadlo na čalamádu.
Zo Slovenska.
Spomenuli si na ten obyčajný moment, keď ma videli krájať kapustu.
A rozhodli sa, že mi pri ďalšej návšteve trochu uľahčia život.
Vieš, čo je na tom najlepšie?
Nie samotné strúhadlo.
Ale to, že si na mňa spomenuli.
Že im v hlave zostala taká drobnosť.
A že sa po čase vrátili s niečím, čo pre nich možno nebola veľká vec, ale mňa to úprimne potešilo.
Niekedy ti najviac nepovie veľký darček. Ale to, že si niekto zapamätá úplnú maličkosť.
